1Pozdravujem vás, lesy, hory,
2ztej duše pozdravujem vás!
3Čo mrcha svet vnás skvári, zmorí,
4zrak jeho urknul, zmámila
5lož, ohlušila presila:
6vy kžitiu privediete zas,
7vy vzkriesite, vy zotavíte,
8zjatrivých vyliečite rán,
9vopravdu priamom, bratskom cite
10otvoriac lono dokorán,
11asrdečnosť kde odveká,
12kde nikdy nevyspela zrada,
13bez dotazu, kto on, čo hľadá,
14na lono to, hľa, vobjem sladký
15ramenom láskyplnej matky
16pritúliac verne človeka\dots
17Len okamih tam pobudnutia:
18už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
19zrak čistí sa, tlak voľneje,
20ioživujú nádeje;
21len jeden pokyn, zášum lesný,
22len jeden horskej riavy skok:
23aduša už sa ladí kpiesni,
24tkne sa jej bičík prečudesný
25asrdce hupká vozvysok;
26len jedno orla skolotanie,
27len jeden švihot sokola,
28prez horu mužné zahvízdanie,
29na holiach jeden záblesk vatry:
30anás už chváce povoľa,
31duch už sa zažal, už sa jatrí,
32plamenným krídlom šibe hor’,
33jak vnebo naspäť meteor;
34len chvíľka, ako vzdušný vlas
35čo preletí nám ponad hlavu
36auž ju máme, myseľ hravú:
37zmladenej duše prez dúbravu
38tak strie sa, ako dúhy pás\dots
39\dots Ztej duše pozdravujem vás!
40 |