1Hľa, všetko pokrýva sneh rúškom zimy;
2ženy apanny svieže, rudolíce
3sa vyrojili hlučné na ulice;
4ja hľadám jednu medzi tisícimi \dots
5
6\dots
7
8Celý svet miluje avzýva ženu.
9Lež básnik nadovšetko. Dante božský
10ivpekle Beatricu svoju hľadal,
11oSandovej zas Musset verše skladal
12aVerlaine ospevoval ženské bozky \dots
13
14\quotation{No, hľaďme, vy už kbozkom veslujete!}
15
16Nie pani, to tak prišlo samo sebou.
17Aitak, bozk je vecou veľkolepou!
18Prečo mu vyhýbať vtom chladnom svete?
19Rty vaše, pani \dots Lež, ach odpustite!
20Nálada táto zimná rozmar tvorí.
21Len škoda, že ten večer je tak skorý \dots
22Lež prečo hľadíte tak rozpačite?
23
24\quotation{Rozmýšľam práve, či by prijali ste,
25keby vás pozvala aspoň kčaju.
26Veď sa už všetci zparku rozchádzajú.
27Kontúry mesta sú už veľmi hmlisté.}
28
29Vidíte, itak by šiel možno svami
30anečakal by ani na pozvanie.
31Darmo, zvás žien vždy príťažlivosť vanie.
32Ja vzbĺknem pri ženách jak otep slamy.
33
34\dots
35
36Som iba básnik, človek nepraktický,
37parazit sŕdc, čo šťastie loví vždycky,
38ale sám záruk šťastia sotva dáva.
39
40\dots
41 |