Pozdravujem vás, lesy, hory,
z~tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v~nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k~žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z~jatrivých vyliečite rán,
v~opravdu priamom, bratskom cite
otvoriac lono dokorán,
a~srdečnosť kde odveká,
kde nikdy nevyspela zrada,
bez dotazu, kto on, čo hľadá,
na lono to, hľa, v~objem sladký
ramenom láskyplnej matky
pritúliac verne človeka\dots
Len okamih tam pobudnutia:
už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje,
i~oživujú nádeje;
len jeden pokyn, zášum lesný,
len jeden horskej riavy skok:
a~duša už sa ladí k~piesni,
tkne sa jej bičík prečudesný --
a~srdce hupká vozvysok;
len jedno orla skolotanie,
len jeden švihot sokola,
prez horu mužné zahvízdanie,
na holiach jeden záblesk vatry:
a~nás už chváce povoľa,
duch už sa zažal, už sa jatrí,
plamenným krídlom šibe hor’,
jak v~nebo naspäť meteor;
len chvíľka, ako vzdušný vlas
čo preletí nám ponad hlavu --
a~už ju máme, myseľ hravú:
zmladenej duše prez dúbravu
tak strie sa, ako dúhy pás\dots
\dots Z~tej duše pozdravujem vás!