1Hľa, všetko pokrýva sneh rúškom zimy;
2ženy a panny svieže, rudolíce
3sa vyrojili hlučné na ulice;
4ja hľadám jednu medzi tisícimi \dots
5
6\dots
7
8Celý svet miluje a vzýva ženu.
9Lež básnik nadovšetko. Dante božský
10i v pekle Beatricu svoju hľadal,
11o Sandovej zas Musset verše skladal
12a Verlaine ospevoval ženské bozky \dots
13
14\quotation{No, hľaďme, vy už k bozkom veslujete!}
15
16Nie pani, to tak prišlo samo sebou.
17A i tak, bozk je vecou veľkolepou!
18Prečo mu vyhýbať v tom chladnom svete?
19Rty vaše, pani \dots Lež, ach odpustite!
20Nálada táto zimná rozmar tvorí.
21Len škoda, že ten večer je tak skorý \dots
22Lež prečo hľadíte tak rozpačite?
23
24\quotation{Rozmýšľam práve, či by prijali ste,
25keby vás pozvala aspoň k čaju.
26Veď sa už všetci z parku rozchádzajú.
27Kontúry mesta sú už veľmi hmlisté.}
28
29Vidíte, i tak by šiel možno s vami
30a nečakal by ani na pozvanie.
31Darmo, z vás žien vždy príťažlivosť vanie.
32Ja vzbĺknem pri ženách jak otep slamy.
33
34\dots
35
36Som iba básnik, človek nepraktický,
37parazit sŕdc, čo šťastie loví vždycky,
38ale sám záruk šťastia sotva dáva.
39
40\dots
41 |