1Pozdravujem vás, lesy, hory,
2z tej duše pozdravujem vás!
3Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
4zrak jeho urknul, zmámila
5lož, ohlušila presila:
6vy k žitiu privediete zas,
7vy vzkriesite, vy zotavíte,
8z jatrivých vyliečite rán,
9v opravdu priamom, bratskom cite
10otvoriac lono dokorán,
11a srdečnosť kde odveká,
12kde nikdy nevyspela zrada,
13bez dotazu, kto on, čo hľadá,
14na lono to, hľa, v objem sladký
15ramenom láskyplnej matky
16pritúliac verne človeka\dots
17Len okamih tam pobudnutia:
18už mŕtvie bôľ, už slabnú putá,
19zrak čistí sa, tlak voľneje,
20i oživujú nádeje;
21len jeden pokyn, zášum lesný,
22len jeden horskej riavy skok:
23a duša už sa ladí k piesni,
24tkne sa jej bičík prečudesný
25a srdce hupká vozvysok;
26len jedno orla skolotanie,
27len jeden švihot sokola,
28prez horu mužné zahvízdanie,
29na holiach jeden záblesk vatry:
30a nás už chváce povoľa,
31duch už sa zažal, už sa jatrí,
32plamenným krídlom šibe hor’,
33jak v nebo naspäť meteor;
34len chvíľka, ako vzdušný vlas
35čo preletí nám ponad hlavu
36a už ju máme, myseľ hravú:
37zmladenej duše prez dúbravu
38tak strie sa, ako dúhy pás\dots
39\dots Z tej duše pozdravujem vás!
40 |